Hi there!

Kedze som si tak nejak uvedomila ze pisanie blogu nieje tak uplne to co ma naplna, uz sem nebudem prispievat ale necham to tak aspon zatial, lebo napriek tomu budem mozno obcas prispievat sem http://mafinrandom.blogspot.com/ . Inak Stastny novy rok, nech je minimalne taky dobry ako ten predtym:)

Bretonsko

Tu je par fotiek z mojho noveho zivota , ktore nie su dvakrat najkvalitnejsie lebo je to fotene jednorazovym fotakom (moj diginal nefunguje, ako som uz spominala, teda funguje ale robi take veci ze bzz bzz bzz a vypne sa). Takze zatial len tolko a pridam viac ked nebudem sediet za pocitacom ktory sa nachadza v suterene kde je minus dvadsat stupnov:)

 

Velka prestavka v skole

 Ja 

 Carnac- niekolko kilometrov takto naukladanych kamenov, 6000 rokov stare, pre zaujimavost:)

 Belleile

 Quiberon

Prihodicka

Vcera sme si vysli s Veronikou pekne na plaz lebo bolo krasne a svietilo slnko a proste dve basne ,tak sme veci hodili do piesku a vrhli sa do mora, ale ked sme vysli ,vsetky veci niekam zmizli a ked sme ich nasli po dlhom hladani, vsetko plavalo vo vlnach, lebo priliv je hnusna vec a neverili by ste ,ako ta voda strasne rychlo stupa. Takze bola sranda a nefunguje mi kalkulacka (cudzia) a stratila som uterak (cudzi) a kniha z matiky vyzera po troch hodinach fenovania a lisovania stale rovnako a nefunguje mi ani fotak ,ale zivot ide dalej:)

Tu,  posledna fotka (z digitalu)

ça va.

Dobry den. Ako vidite, je to tu celkom puste, ale nastastie sa neriadim pravidlom, ze bud sa blogu venujete alebo nie, takze tu zas sedim a pisem:) Leto bolo kratke a krasne a niektore fotky z neho este lezia vo fotaku a niektore myslienky este v mojej hlave. Momentalne byvam v Carnacu, co je male mesto daleko v Bretonsku (s plazami od VanGogha) a planujem tu ostat az do Vianoc. Obcas ma chyta nostalgia za Bratislavou, ale ludia, ktori tu ziju su fajn a je tu modra obloha ,takze som stastna, ale chcelo by to nejaku vylomeninu (lepsi vyraz mi nenapadol) lebo sa tu uz zacinam nudit. Nemam tu dobry fotak a vlastne ani pocitac a bohuzial ani violoncelo ,tak tu zijem zivot jednoducheho cloveka. Dnes nie je skola, lebo ucitelia strajkuju (typicke). Vive la france!

 

Jednoduchý svet

Takže namiesto nejakých ďalších nezmyselných slov sem hodím nejaké fotky , ktoré som robila posledné týždne:)

Umierajúce ruže v našej záhrade

Obloha nad Bratislavou

 Výstava Michala Mráza. - Človek je produktom vlastného sveta (lebo naozaj je)

Cesta v poli

Najdokonalejší dážď

 

 Gay pride (pochod za zrovnoprávnenie homosexuálov v Bratislave) + táto fotka vyjadruje rozlišnosť ľudí, o čom ten pochod vlastne celý bol.

Pochod ľudí - inak milujem takéto akcie lebo vtedy sa všetci ľudia tvária , že strašne držia spolu. Alebo naozaj držia. :)

                                    Banská Štiavnca - rodičia pri najchladnejšom jazere.

 Tá voda bola tak studená že ma začala páliť koža  a už som tú zimu necítila. A mohla som tam ostať ďalej:)

Banská Štiavnica  (nebeSpečie??)

                                                   Banská Štiavnica zas. Inak keď budete v tom meste tak choďte do čajovne Klopačka, čo je dokonalá vodnofajková čajovna ,kde hrávajú úžasné koncerty a majú tam skvelé čaje  a chodia tam sympatickí dredatí ľudia..

Banská Štiavnica. - strašidelný dom v lese.)

Naša záhrada.  

                                                                    

Bažant Pohoda -  cez toto pole nás poslali keď sme sa vracali z Trenčína po nakúpení tabaku a iných zásob.

     

  

Pohoda - dokonalé dni

Praha♥

Všetkého príliš veľa♥

Píšem len tak, aj keď neviem čo presne by som chcela napísať. Len pár slov ako poctu letu. Lebo podľa mňa vtedy môžete robiť všetkého viac a lepšie. Cestovať, chodiť na koncerty, spoznávať nových ľudí. Milovať. Minimálne u mňa to tak je. Leto je ako krajina neobmedzených možností, kde sa môžete zblázniť buď od šťastia alebo od smútku alebo to každých pár dní striedať. Myslím že sem nebudem istý čas pridávať nič zmysluplné, lebo toto je tak všetko , čo dokáže moja slnkom rozpálená hlava vyprodukovať. Len chcem napísať aby ste si užívali, a hlavne užívali bez hraníc všetkého príliš veľa :)

Plus tuto ďalší ( nie príliš nositeľný:D) návrh , ktorý zosobňuje moju filozofiu prázdnin. See ya later. ELEVATOR!!!

Again. again

 Dobrý deň. Dlho som sem nič nepísala a mám na to dva chabé dôvody.) Prvý je , že som nemala čas. A viac rôznych iných problémov. Druhý je, že som si pozerala rôzne blogy a celkom ma ohúrilo ,koľko ich tu sakra je a tak ma napadali rôzne otázky typu  "načo další blog?"  čo bolo strašne demotivujúce a potom keď ma to prešlo tak zase prišiel ten čas , keď som nemala čas:) Takže na teraz sem len hodím tieto moje dva návrhy šiat ,možno pre nejakú inšpiráciu a zaležám vám krásne prázdniny, keď už tak nečakane začali. xxx

A keď som už tu tak sem dám tento príbeh, ktorý som včera našla v jednom nezávislom časopise (takom, ktorý dostanete zadarmo v obchode s platňami v Brightone a už vám leží dva roky na poličke), lebo sa tak nejak podla mňa hodí k prázdninám.

A bed time story 

by Karley Sciortino   

 

Noblesse oblige

19. mája bol v klube MMC koncert IAMX a dúfam , že nemusím písať ,aký bol famózny ,neopísateľný  a podobne. Keď to niekto vie tak to vie a pre tých ,ktorí to nevedia ,môžem iba napísať ,že áno, naozaj bol. Namiesto toho by som chcela napísať o nemecko-francúzskom duu Noblesse Oblige , ktorí v ten deň robili predkapelu. 

Tvoria ho Valerie Renay a Sebastian Lee Phillip a ich koncert ma fascinoval hlavne tým ,že popri ich elektronickej  hudbe som vďaka Valerie , jej šamanským tancom a gúľaniu jej obrovských čiernych očí  mala pocit že sme niekde na púšti v Afrike. Pred každou skladbou vyťahovali stále nové a iné nástroje a vôbec im nevadilo ,že na niektorých z nich vôbec nevedia hrať. Napriek tomu bolo podľa mňa ich vystúpenie

 dokonalé , pretože bolo presne také ,aké ho oni chceli mať.

Na tejto pesničke sa mi najviac páči to spojenie medzi francúzštinou a nemčinou , lebo je to úplne odveci kombinácia. Tak ako oni dvaja celkovo. :)

Koniec?

 Kvôli škandalóznemu videu ,kde slovne napáda dvojicu ľudí  a jeho výrokom ako "I love Hitler"  dostal 

  John Galliano padáka od módneho domu Dior a hneď nato aj od jeho vlastnej značky John Galliano

 (čo je trochu paradoxné a neviem si predstaviť ,kto iný by mal zaujať jeho miesto ,ak chce táto značka 

naďalej existovať, a prepáčte, aj keď je to smutné, stále sa na tom smejem :DD). Myslím ,že sám nepoznal pravý význam jeho slov ,kedže  počas druhej svetovej vojny by išiel do zajatia hneď medzi prvými. Aj keď nebol úplne pri zmysloch, chcel ublížiť a to z neho robí zlého človeka. Rozmýšlala som ,čo by sa stalo keby Dior Galliana nevyhodil. Či by skrachoval kvôli tomu ,že si ľudia  nechcú kupovať šaty od zlého človeka. To znamená ,že šaty od zlého človeka sú zlé šaty?  Že spravia zlého človeka aj z vás?

Odsudzujem Galliana ako človeka ,ale to ma nikdy neprinúti odsúdiť jeho tvorbu, pretože jeho návrhy sú neopísateľne úžasné.

John Galliano pre Dior

(jarná kolekcia 2009, haute couture)

A tu je video ktoré spôsobilo obrovský škandál  v módnom priemysle.

Ako vidí svet foťák.

Paríž. Keď  som  bola  menšia  mala  som  kamarátku  a   táto  ulica  bola  pre  nás  pravým odrazom  Paríža , ale  v  skutočnosti  tam  nič  zaujímavé  nieje  a  to  miesto , ktoré  sme  hľadali  je  na  Montmartre  pri Moulin  Rouge.

Cintorín  na  Montmartre  kde  sme  mali  hľadať  hroby  slávnych  ľudí  ale  samozrejme  sme  žiadne nenašli. Alebo  proste  žiadnych  nepoznáme.

Sacre Coeur. Chcela  som  ich  odfotiť  pretože  z  nich  šla  užasná  atmosféra  ale  akurát  keď  som  to cvakla  prestali  sa  usmievať :)

Spolužiak. . Boli  sme  vo  vinici  v  Bordeaux   a  čakali  na  všetkých  ľudí  ktorí  kupovali  víno  svojim  rodičom , babkám,  dedkom,  frajerom  a  tak :) 

Stále  tá  istá  vinica  a  keď  som  fotila  toto  tí  traja  dole  na  mňa  kričali : " eey  tu  es  trop  romantique! "

Pierre,  Paul  a  Robin

   Pri  Dune  du  Pyla  pri  Bordeaux  čo  je  najvyššia  duna  v  Európe.  Rozmýšlala  som  aké  by  bolo  narodiť  sa  ako  francúzske  dieťa  a  namiesto  Sandbergu  chodiť  s  učiteľkami  sem.

Chateau  de  la  Brede. Tá   voda  na mňa  kričala  aby  som  do  nej  skočila  ale  bohužial  nie  vždy  môžete urobiť  čo  chcete.

Ženeva

Západné  Slovensko. Cesta  z  krčmy  na  chatu.