Noblesse oblige

19. mája bol v klube MMC koncert IAMX a dúfam , že nemusím písať ,aký bol famózny ,neopísateľný  a podobne. Keď to niekto vie tak to vie a pre tých ,ktorí to nevedia ,môžem iba napísať ,že áno, naozaj bol. Namiesto toho by som chcela napísať o nemecko-francúzskom duu Noblesse Oblige , ktorí v ten deň robili predkapelu. 

Tvoria ho Valerie Renay a Sebastian Lee Phillip a ich koncert ma fascinoval hlavne tým ,že popri ich elektronickej  hudbe som vďaka Valerie , jej šamanským tancom a gúľaniu jej obrovských čiernych očí  mala pocit že sme niekde na púšti v Afrike. Pred každou skladbou vyťahovali stále nové a iné nástroje a vôbec im nevadilo ,že na niektorých z nich vôbec nevedia hrať. Napriek tomu bolo podľa mňa ich vystúpenie

 dokonalé , pretože bolo presne také ,aké ho oni chceli mať.

Na tejto pesničke sa mi najviac páči to spojenie medzi francúzštinou a nemčinou , lebo je to úplne odveci kombinácia. Tak ako oni dvaja celkovo. :)

Koniec?

 Kvôli škandalóznemu videu ,kde slovne napáda dvojicu ľudí  a jeho výrokom ako "I love Hitler"  dostal 

  John Galliano padáka od módneho domu Dior a hneď nato aj od jeho vlastnej značky John Galliano

 (čo je trochu paradoxné a neviem si predstaviť ,kto iný by mal zaujať jeho miesto ,ak chce táto značka 

naďalej existovať, a prepáčte, aj keď je to smutné, stále sa na tom smejem :DD). Myslím ,že sám nepoznal pravý význam jeho slov ,kedže  počas druhej svetovej vojny by išiel do zajatia hneď medzi prvými. Aj keď nebol úplne pri zmysloch, chcel ublížiť a to z neho robí zlého človeka. Rozmýšlala som ,čo by sa stalo keby Dior Galliana nevyhodil. Či by skrachoval kvôli tomu ,že si ľudia  nechcú kupovať šaty od zlého človeka. To znamená ,že šaty od zlého človeka sú zlé šaty?  Že spravia zlého človeka aj z vás?

Odsudzujem Galliana ako človeka ,ale to ma nikdy neprinúti odsúdiť jeho tvorbu, pretože jeho návrhy sú neopísateľne úžasné.

John Galliano pre Dior

(jarná kolekcia 2009, haute couture)

A tu je video ktoré spôsobilo obrovský škandál  v módnom priemysle.

Ako vidí svet foťák.

Paríž. Keď  som  bola  menšia  mala  som  kamarátku  a   táto  ulica  bola  pre  nás  pravým odrazom  Paríža , ale  v  skutočnosti  tam  nič  zaujímavé  nieje  a  to  miesto , ktoré  sme  hľadali  je  na  Montmartre  pri Moulin  Rouge.

Cintorín  na  Montmartre  kde  sme  mali  hľadať  hroby  slávnych  ľudí  ale  samozrejme  sme  žiadne nenašli. Alebo  proste  žiadnych  nepoznáme.

Sacre Coeur. Chcela  som  ich  odfotiť  pretože  z  nich  šla  užasná  atmosféra  ale  akurát  keď  som  to cvakla  prestali  sa  usmievať :)

Spolužiak. . Boli  sme  vo  vinici  v  Bordeaux   a  čakali  na  všetkých  ľudí  ktorí  kupovali  víno  svojim  rodičom , babkám,  dedkom,  frajerom  a  tak :) 

Stále  tá  istá  vinica  a  keď  som  fotila  toto  tí  traja  dole  na  mňa  kričali : " eey  tu  es  trop  romantique! "

Pierre,  Paul  a  Robin

   Pri  Dune  du  Pyla  pri  Bordeaux  čo  je  najvyššia  duna  v  Európe.  Rozmýšlala  som  aké  by  bolo  narodiť  sa  ako  francúzske  dieťa  a  namiesto  Sandbergu  chodiť  s  učiteľkami  sem.

Chateau  de  la  Brede. Tá   voda  na mňa  kričala  aby  som  do  nej  skočila  ale  bohužial  nie  vždy  môžete urobiť  čo  chcete.

Ženeva

Západné  Slovensko. Cesta  z  krčmy  na  chatu.

Naše šťastie

Jej  vlasy  boli  v  ten  deň  ružové  ale  jej  pohľad  bol  niekde  inde  ako  obvykle.  Ležali  sme  na  dlážke  a  hľadeli  do  stropu  lebo  naše  oči  nás  už  omrzeli.  Jediný  matrac  zabrala  dvojica  milencov  a   ich  ston   sa  miešal  s  naším  smiechom.  Na  zemi  sa  válali  plechovky  od  piva  a  koks  sa  nám  lepil  na bosé  nohy. Boli  sme  šťastní  lebo  toto  sme  nazývali  svojím  šťastím.

                           

mikina - e T’aime Teen Pink Sweat

tričko - Samedi Soir Solitaire Union Jack White T-Shirt

šortky - J Brand Low-rise rigid-denim shorts

tenisky - Vintage Converse Jams: Multi Coloured print

okuliare - Old Green Lens Round Steampunk Safety Glasses Folding | Sunglasses | Black...

 zbierka plechoviek:)